You are currently browsing the monthly archive for Február, 2007.
Nie. Tak som to určite nemyslel… Všetko malo byt úplne inak a pritom tak ako to je. Len obloha mala byt bledšia. Trávnik nevýraznejší… a vtáky?! Tak tie už vôbec nemali spievať každé ráno, keď ich stretnem… Moja tvár mala byť bezduchá. Pohľad prázdny. Chôdza sklesnutá… Stereotypný deň za dňom…
budík – sprcha – káva – cigareta – chôdza na zastávku – cesta MHD – príchod do práce – raňajky – práca – cigareta – práca – obed – cigareta – práca – cigareta – práca – chôdza na zastávku – cesta MHD – príchod domov – večera – káva – cigareta – sprcha – PC – spánok.
…fádne, automaticky…kamenne. Bez jedinej emócie, radosti, smútku…
Všetko malo byť inak a pritom tak ako to je. Len dym z cigarety mal potichu stúpať nahor, listy zo stromov padať rovno k zemi… Hodiny nemali mať minútovú ručičku… kalendár mal mať zapísané len mesiace bez dní… slnko stále zapadnuté za obzorom…
Nechcel som zažiť pohľady ľudí, keď idem po ulici a na tvári mám úsmev… Nechcel som spoznať farby, ani chuť či vôňu tobôž dotyk. Rozdeľovať život na osobný a kariérny… akceptovať, že mi nezáleží len na mne… nechcel som si pripustiť, že viem urobiť kompromis.
Všetko malo byť inak a pritom tak ako to je… Nemal by som sa smiať na hlúpostiach, ktoré niekedy vyvádzaš… cítiť sa príjemne, keď Ťa počúvam… v duchu sa zamýšľať aké „cute“ je, že si veľké dieťa…
Malo mi to byť jedno. Svet mal byť čiernobiely, veci nepoznané, dážď bez chuti, vietor bez vône…
Všetko malo byť inak…
…nie je.
Lebo Ty…
How?
