You are currently browsing the monthly archive for Marec, 2007.
Ticho
Kvíliace, ťažké ticho čo mi reže uši. Nemým pohľadom pozorujem tváre ľudí… ich pery, ktoré sa mi snažia niečo povedať… ich gestá, ktorými chcú niečo ukázať… mimiku, prezrádzajúcu nepochopenie… Sledujem kroky, keď odchádzajú…dvere, ktoré zatvárajú… spomienky, odhodené na zemi…
Ticho
Nepočujem rozbíjajúce sa sklo… dážď bubnujúci na parapetu… tlkot srdca… praskanie zlomených snov… slzy, stekajúce po líci… Bez slov sedím v kresle a pozerám sa na ľudí okolo mňa. Ľudí, domáhajúcich sa vysvetlenia… dôvodu… Nekonečných odpovedí na nekonečnú otázku „Prečo?“…
A ja si len potiahnem z cigarety a namiesto odpovede prstom napíšem do vydýchnutého oblaku:
„Neviem…“
Odvrátim zrak…
Odvrátim zrak dúfajúc, že niekto z nich pochopí toto moje volanie… Nemé volanie o pomoc…
Nemé kričanie na svet pod nohami…
Nemé kričanie bez ozveny…
