Cesta do pekla – dláždená túžbou…

Dav ľudí smerujúci nikam. Ja v jeho strede, poslušne držiaci spoločný smer. Pohľad na asfalt pod nohami. Prázdny pohľad. V ušiach obľúbená pieseň. Prázdno v ušiach. Tvár čo stratila emócie… prázdna tvár…

Topím sa vo vlastných myšlienkach, a očami lapám po dychu cez chmúrne sklo. Priesvitne sedím na sedadle, nerušiac scenériu zátišia v električke. Tiene okolia “šliapú” po mojej tvári a ja sa kvôli vzdoru rezignovaných koľajníc kníšem zo strany na stranu. Vietor to už vzdal, tak ako polovica ľudí okolo mňa, a len občas odfláknuto premieša hluk mlčania jahniat. Deň je vystriedaný nocou na každej zástavke – každou zástavkou sme všetci o niečo starší… Jazvy, skrývajúce svoj životný príbeh, sa pomaly hoja a strácajú medzi vráskami oblohy.

Silený život ľudí. Rozbité zrkadlá kvôli strachu. Zúfalé stretnutia. Prespaté dni, len preto, aby rýchlejšie ubehli. Zamknuté dvere brániace úteku z bytu krvopotne vytvorenej lži. Hrdosť z dokonalého sebaklamu…

…toto všetko sa snažím pochopiť, ale len s ľútosťou hľadím na topiacich sa ako víťazoslávne držia svoju slamku. Nadšene ju ukazujú ľudom naokolo očakávajúc výraz ryby na pláži, čerstvo vyhostenej z mora.

…chcú… túžia… sny sú málo… nechápu… zmietajú sa… plačú… potichu. Len pre seba.

Cesta do pekla je dláždená túžbou… Nenaplnenou túžbou netrpezlivých snov… Sprevádzaná hudbou kvíliacich sŕdc… so sprievodom prázdnych náručí… chladných postelí… Hádzať vankúš do steny a čakať kým ho s úsmevom hodí späť nemá význam… So stenou vankúšovú vojnu rozpútať nemožno.

Verím… Dúfam… že každý to čím skôr pochopí a zahodí premočenú slamku zúfalstva. Dopláva na breh a naučí sa kráčať po tráve naboso. Prvé kroky bolia… viem. No sľubujem, že to ustane každým ďalším krokom…

Stalo sa to, na čo som čakal celý deň… (život?) …dostal som sms od osoby, ktorú mám rád… dostal som ju „len tak“, ako každý deň… „len tak“, ako sa mám… „len tak“, lebo niekomu chýbam… a tak viem, že je čas z tejto električky vystúpiť… Možno nastúpim na inú, možno pôjdem pešo bosý po tráve… možno…alebo asi… resp. zrejme… či prípadne…

No každopádne: Viem kam…