You are currently browsing the monthly archive for Máj, 2007.
Vravieva sa:
“Lásky prichádzajú a odchádzajú, no priatelia zostávajú… ”
Avšak zaručí sa mi niekto, že je to pravda?! Hocikto… prosím…
Čas možno nenávidieť alebo milovať… Diaľku možno prekonať alebo sa vzdať… Lásku možno hľadať alebo prestať veriť v jej existenciu… Život možno žiť naplno alebo ho zahodiť… a priatelia? Priateľov možno ťažko získať alebo ich ľahko stratiť…
Moje oči sa pýtajú „Prečo?“ a najsmutnejšie na všetkom je, že neviem… Sedím v kresle a pozerám do prázdnej oblohy, prázdnym pohľadom, prázdnym srdcom, len tak…potichu…bez emócie. Ako sa to mohlo stať? Veď ešte včera sme boli priatelia, a aj keď včera bolo pred rokom, myslel som si, že všetko bude rovnaké…
Možno sa nasýtiť priateľov?? Jedného dňa si poviem: „Bolo to síce pekných 5 rokov, ale už stačilo…“ Ako zistím, že je načase niečo ukončiť a ísť ďalej? Je separácia prvým príznakom umierajúceho priateľstva? Alebo je to už konečné štádium vyčíňania zhubného nepochopenia? Zmenil som sa ja, či ostatní? S pocitom, že už si nerozumieme sa pozerám do očí, počúvam a prikyvujem na slová, úsmevom zakrývam výčitky svedomia… to všetko len z úcty. Z úcty k prežitej minulosti, k spomienkam, k času, ktorý sme spolu trávili… Z úcty a preto, že sa to odo mňa očakáva…Že moja účasť je už chápaná ako samozrejmosť… No čo ak by to samozrejmosť nebola? Trápila by moja neúčasť vôbec niekoho… a trápila by mňa?!?
Náš štýl zábavy sa nezmenil. Všetko sa deje tak ako predtým, len s tým rozdielom, že ja mlčky stojím na balkóne a v dyme cigarety schovávam svoju tvár prezrádzajúcu sklamanie. Už nepatrím to tejto partie, pri ktorej zrode som stál… Nikdy som si nemyslel, že priatelia sú ľudia, pred ktorými sa budem pretvarovať…Aký to ma význam?
Včera, nie pred rokom, ale včera v piatok, ma napadla myšlienka odísť… Neodišiel som…
Dnes, po roku, ma napadla myšlienka neisť… No pôjdem… Síce s výhovorkou prečo neskoro, ale dnes večer pôjdem… s poslednou nádejou v záchranu priateľstva pred pazúrmi formálnosti…
“Lásky prichádzajú a odchádzajú, no priatelia tiež… ”
