Láska, Smrť, Zúfalstvo, Nádej

…tak blízko pri sebe a predsa tak rozdielne.

Je jedno ktoré si vyberieš – získaš všetky… Svetových strán je zrazu osem, a nech sa vydáš ktoroukoľvek, vždy pôjdeš tou istou… Dážď padá rovno k oblohe, no aj ty tak zmokneš… Rozdiel medzi úderom a pohladením sa rozplynie ako hmla pod prvými lúčmi mesiaca, a utekať nemá význam, pretože pri pohľade do zrkadla aj tak vždy uvidíš svoj chrbát. Zavreté oči viac nie sú oknom do duše, dlane necítia teplo ani chlad. Počuješ vlastný dych, no nevieš ho zastaviť… Nemôžeš. Kvôli mne…

 

Možno sa Ti zdá, že svet stratil dôvod…že slnko zablúdilo na oblohe a láska… že lásku možno zabiť jediným výstrelom… Nie. Bolo by to príliš jednoduché aby to bola skutočnosť… príliš krásne aby to bolo jednoduché. Krídla zhoreli v plameňoch…tak prestaň zúfalo mávať, pretože oblakov sa už nikdy nedotkneš… Viem, že je ťažké sa stým zmieriť, no čím skôr to urobíš, tým viac Ti zostane síl na nádej…

…pretože niekedy je lepšie nechápať…

Note: Tento post je odrazom myšlienok filmu: Tommy´s Inferno (2005)