…život má veľa podôb a ja som vždy miloval tú, ktorá voňala ako káva. Lahodne, pohodovo, s bohatou penou a štipkou škorice. Miloval, túžil, zatratil, sníval a nenávidel… Neskôr len dúfal. A potom mi zostala už len nádej.
Nádej v život, ktorú veľa ľudí už stratilo…
„Dobrý deň. Prosím Vás Caffe Latte so škoricou. Ďakujem.“
„Môžem Vám k tomu ešte ponúknuť nejaký zákusok alebo minerálku?“
„Nie, Ďakujem. To je všetko.“
V tmavom kúte miestnosti vidím moje obľúbené miesto – veľké kožené kreslo s lampou na čítanie a výhľadom do prázdna. Nepozorovane si sadnem a v ruchu kaviarne sa skryjem pred svetom…opäť raz.
…celý svoj život som sníval o láske…ako asi vyzerá, ako chutí a vonia. Predstavoval som si tie najkrajšie scenáre, ktoré sa dali z mojej fantázie stvoriť. Scenáre, pri ktorých hviezdy bledli závisťou a mesiac bol len bezcenný fľak na oblohe. Niekedy som sníval s otvorenými očami, inokedy zas počas noci v klbku skrútený na posteli. Posteli, ktorá bola tak prázdna až bola obrovská…
Celý život som sníval o živote… ako by asi vyzeral, ako by chutil a voňal. Každý večer som objímal vankúš a veril tomu, že to on objíma mňa… veril, že som v bezpečí a môžem pokojne zaspať. Tak nevinne, naivne…s nádejou –
…že ráno bude iné. Raz
Dnes je to rok…
Ten najúčastnejší aký som kedy zažil… a presne dnes mám narodeniny. Oslavujem prvý rok môjho života… Prvý, kedy som žil, tak naozaj žil… a stálo to za to.
Dnes je to rok, čo som spoznal Teba…
Pripadá mi to akoby to bolo včera, čo sme sa zoznámili. Prvý bozk som dostal len pred dvoma hodinami… a ruky sa mi stále chvejú od nervozity, že si vedľa mňa…
Na tvoj úsmev sa stále neviem vynadívať a každý ďalší deň na tom nič nemení…
366 dní nič nezmenilo – a zároveň všetko. Naučil som sa dýchať. Pozerať. Milovať. Moje sny zrazu praskli ako bublina, pretože prišlo niečo krajšie čo ani neviem opísať. Zrazu neviem vysloviť slová, len ticho mlčím a viem sa na teba len pozerať…nekonečne dlho. S lesklými očami, silným pocitom v hrudi a odhodlaním urobiť všetko… Niekedy ma až hnevá, že neexistujú silnejšie slová, ktoré by ti povedali, čo všetko pre mňa znamenáš… že neexistuje silnejšie objatie, ktoré by ti povedalo, ako veľmi ta milujem…
…the love that I show is the love that you made…
I love you… Especially today.
September 22nd, 2008 at 21:14
pamatam si ako sm ju videl prvy krat. bola cista, vonava a mlada. s teniskami na nohach. smiala sa cely vecer. pisem si jej cislo na krabicku od cigariet. daleko. jednoducho laska na prvy pohlad. sedeli sme v parku, s rukou pod trickom spievala je t’aime, je t’aime. lubil sm ju ako nikoho. lubil sm ako nikdy. obdivoval sm jej zasady a milu rozpacitu neistotu. hanbila sa, snazila sa, bojovala sama so sebou. herecka od kosti. talentovana. bal sm sa jej, bal sm sa sam seba. bala sa ma, bala sa samej seba. zdielali sme sny. minule i buduce. sny na ktorych nezalezi. sny na ktorych zalezi. posilnovali sme imunitu a hladali spolocne cesty. bola ruzou mojej planety, tajomnou oveckou v krabici.
odisla na jar, vratila sa v lete. nosila masku. ciernu, cez ktoru nebolo vidiet. ani nos ani oci. pery zrastli. odvaha zomrela. poslala dva listy. papierove. oba tyzden vopred. oba vonia rovnako. sladko a beznadejne.
September 23rd, 2008 at 21:14
Eten, gratulujem k objaveniu toho, po com vsetci cely zivot patraju. Gratulujem vam obom, ze ste predcili moje ocakavania a dufam, ze sa uz na mna nehnevas, ze som ti neprezradila, co je tvoj vyrocny darcek