You are currently browsing the monthly archive for Február, 2009.

…zostane na papieri. Uväznené voskovou pastelkou žltej farby. Už nebude svietiť na všetkých… stane sa zraniteľné, krehké, neodolá času. Ľahko sa rozmočí, môže zhorieť, ukradne ho vietor… Roztrhneš sen. Čo potom?
…povieš: Prepáč
Bude už neskoro… Výčitku vo vzduchu vystrieda len ukazovanie prstom… na oblohu, splašené oblaky a prázdne miesto… na čas, stratené tiene a zabudnutý deň. Zostane pohľad nikam…
Pochmúrny svet plný čiernych vecí, osamelé duše bez farieb…uvädnuté kvety na hrobe…
R.I.P.
Bolí. Slzy neba už nič nevysuší.
Tvoje sú špinavé ruky od sĺz a pastelky…
…žltej!
